Čas, keď sa zdanlivo nič nedeje.

Autor: Miroslav Farkaš | 25.2.2017 o 23:12 | Karma článku: 3,02 | Prečítané:  368x

A čo by sa malo diať? Jeden vzťah, dva vzťahy, dvadsať vzťahov, alebo päťdesiat? Načo sa tým zaoberať, ak to človeka baví a nijako zvlášť mu to neovplyvňuje život?

Mladí ľudia sa etablujú niekde na trhu práce a užívajú si svoj slobodný život, vrátane nejakých vzťahov. Prvé štvrťstoročie života ubehne pomerne rýchlo a aj keď je dôležité a bohaté aj na zážitky vo vzťahoch, nikoho nenúti, aby nejako vážne prehodnocoval túto oblasť. Väčšina si to užíva v rámci hesla "žiješ len raz", alebo "ži dnes, pre túto chvíľu". Jedni heslá chápu, väčšina nie, ale láska je láska. Teda tak tomu hovoria všetci - úprimní  a aj "lovci". Niektorí mladí ľudia síce prežijú ťažšie chvíle z rozchodu, ale povzbudení motiváciami v zmysle - „vstaň a choď ďalej“ – vstanú, utrú slzy a rovnakou cestou idú ďalej. Ich poučenie tým skončilo. Trochu si zanadávajú..., sami seba upokoja vyhlásením, že ten druhý si ich nezaslúžil..., že vďaka jeho odchodu dostali druhú šancu..., a stotožnia sa s davom, ktorý frázovito vyhlasuje, že všetko je tak, ako malo byť. (Ale nemalo., nemuselo... a tak prvý omyl zrejme nebude posledný...)

Ktorým nestačí povzbudenie, tí dostanú ešte ďalšiu radu: – „treba za všetkým urobiť hrubú čiaru.“ Tak ju robia. Určite ani nevedia ako to majú urobiť, lebo na niečo také naozaj treba vedieť oveľa viac, ako len vypočuť si tupú frázu. Ale čo už... Imaginárne sa snažia niečo načmárať a ide sa ďalej. Rovnako? Väčšina áno, veď na spôsob a cestu sa nespýtali. Hľadajú ďalej.

No ale ako povzbudiť zvyšok skupiny mladých, ktorí nemali toľko šťastia a niekto im veľmi vážne narušil slobodný pokojný život a dôveru? Túto skupinu tvoria opustené slobodné matky...., muži, ktorí sa nechali riadne nachytať a oklamať, a pribudlo aj pár psychicky zlomených ľudí. Tým už nestačí povedať - „urobte hrubú čiaru za minulosťou", alebo "vstaňte a vykročte s úsmevom ďalej“. Asi by dostali chuť kopnúť si do niekoho...

Ale sú tu a stávajú tými, ktorí hľadajú reálne odpovede, vysvetlenia a reálne rady, pretože ich dieťa - to je už niečo reálne., pretože aj ich ťažké dilemy sú reálne a ich životný príbeh je tiež reálny. Vôbec nie sú prvými, ktorým sa vo vzťahu stalo niečo veľmi zlé. Sú len ďalšou podvedenou generáciou, ktorá pribudla medzi starších ľudí po rozvode. Spoločne majú veľa – naozaj veľmi veľa rôznych skúseností. Každý z nich sa v niečom pomýlil, alebo urobil chybu. Vedia to. Mnohí z nich začali porovnávať teóriu, určité učenie o vzťahoch, s tým, čo skutočne prežili a na čo určite nezabudnú. Hľadajú vysvetlenie. Pre seba, pre minulosť, pre budúcnosť...

Prečo o tom píšem? Nie som dramatik a kritiku nechávam na iných, takže dôvod mám len jeden. Stretám sa s názormi, že na vzťah neexistuje žiadny návod..., že teória je nanič..., že prakticky z toho nie je nič použiteľné, atď., atď.

Nuž ale... niečo mi na tom nesedí. Všetci mladí tvrdia, že milujú pravdu... – tak prečo si svoje tvrdenie neoveria u skúsenejších? Veď sú to rovnako mladí ľudia ako oni. Verím, že zo skúseností a mnohých príbehov, hlavne od mladých opustených mamičiek, by sa dokázali seriózne poučiť. Určite by im dokázali povedať kde urobili chybu, v čom sa mýlili, alebo v čom sa mýli teória. A čo starší? Nevedia nič a nemajú čo povedať, alebo skôr nie je záujem vypočuť si ich? No, nechcem rozoberať novodobú anomáliu rozumných detí a hlúpych starcov a radšej sa spýtam: - Prečo sa pravda obchádza? Viem len to, že na vyhýbanie a obchádzanie pravdy majú niektorí naozaj veľa dôvodov, ale ani jeden dôvod  by si nikto netrúfol nazvať rozumným. Zrazu sa pravda a poznanie začali hľadať cestou vlastných skúseností. Väčšina mladých sa stala vedcami a bádateľmi.

Viem, viem... - získavanie vlastných skúseností je zábavné, je to kopa dobrodružstva a zážitkov. Je ťažké sa toho vzdať, žiť rozumne, vzdať sa egoizmu a brať lásku druhého vážne, s citom a s ohľadom na jeho život. Myslím, že čo sa týka vzťahov, tak veľa ľudí bude stále odmietať teóriu. Nechápem ako mohli prijať teóriu matematiky, fyziky, jazyka... Pritom vo vzťahu nejde len o jeden život. Vždy minimálne o dva, a o oveľa viac...  Zamilovanie sa pre niektorých stalo iba zbraňou, ktorou zabíjajú lásku iných. Možno to bude znieť kruto, ale mal by týchto zabijakov niekto chrániť? Ak je to ich slobodná vôľa, tak by to bolo nezmyselné. Oni nebudú teóriu ani čítať (väčšinou aj tak nečítajú nič). Učenie a ochranu budú potrebovať úplne iní ľudia, chcem povedať - iné bytosti.

Inak sa nič nedeje. Život ide ďalej... a ľudia budú žiť. Ako? Hm..., veď o to ide.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.


Už ste čítali?