Čo sa skrýva za hľadaním „toho pravého/tej pravej“?

Autor: Miroslav Farkaš | 2.6.2016 o 11:53 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  557x

Ľudia snívajú – a zároveň žijú. Dve roviny, v ktorých sa prelína život duše so životom tela. Mali by byť jedným, lebo len vtedy je človek celý (...a „kompletný“).

Väčšina dospievajúcich ľudí je ohrozená veľmi zvláštnym druhom schizofrénie. Nie je to choroba a nejedná sa o žiadne rozpoltenie osobnosti. Naopak: - skrývajú sa v nich dve osobnosti, ktoré dokážu žiť nezávisle na sebe, hoci všade chodia v jednom tele. Jedna osobnosť žije násilne umlčaná človekom v jeho vnútri, kým druhá vytvára (tvorí) reálny život človeka. Taký človek má teda dve túžby: - prvou je vrodená (odveká) túžba srdca po harmónii a skutočnej láske, - tou druhou je (čertíkovská) túžba užiť si, získať, poslúžiť telu. V praktickom živote sa tento druh (ne)choroby prejavuje zvolením takého spôsobu života, ktorý plní okamžité túžby tela, pričom na ich dosiahnutie predstiera lásku a dočasne aj obraz dobrej povahy.

Samozrejme, že spôsob života si vyberá mozog človeka – a to podľa toho, koľko obsahuje rozumu, a do akej úrovne sa nechá ovplyvniť vonkajšími negatívnymi vplyvmi a rôznymi lákadlami, ktoré dokážu umlčať jeho morálku a pôvodnú/vrodenú túžbu srdca. Niektorí podľahnú a zobudí sa v nich túžba užiť si tento život „naplno“. Sú pritom usilovní ako včielky, ktoré lietajú z kvietka na kvietok. Čertík – zástupca požiadaviek ich tela – ich presvedčil, že užiť si treba kým sú mladí, kým sú slobodní... No dobre, ale ako pri tom nevyzerať úplne amorálne? Nechcú predsa vyzerať ako tí, ktorí svoj promiskuitný spôsob života vôbec neskrývajú. Našli teda pre seba riešenie a zároveň vysvetlenie pre verejnosť: - „Hľadám toho pravého – tú pravú...“ Každý predsa vie, aké ťažké je dnes nájsť svoju druhú polovičku, ku ktorej by človek „pasoval“ ako dúha k dažďu. Zdá sa im to teda ako dokonalé vysvetlenie. Ani ich nenapadne, že by sa raz niekto mohol spýtať: - „No veď dobre, ale to pri tom hľadaní skutočnej lásky musíte mať s každým sex?“

Ale veď čo, pomyslia si... –  na to sa aj tak nikto nepýta. A navyše – pre mnohých ľudí je práve sexuálna kompatibilita najdôležitejšou, alebo prinajmenšom veľmi dôležitou podmienkou na dobré fungovanie vzťahu. Zrejme preto majú s každým najprv sex, a až potom začnú spoznávať povahu človeka, jeho charakter a city. No..., veď niektorí ani nemajú záujem o nejaké  bližšie spoznávanie... Sú to len lovci „skalpov“ a zlodeji duší. Ale tí vlastne ani nepatria do skupinky ľudí, ktorí hľadajú „toho pravého/tú pravú“.

Keď majú ženy pocit, že im začínajú tikať bio-hodiny, a chlapov prestane baviť sex, tak sa chcú usadiť a založiť si rodinu. Chlapi hľadajú zázemie trvalého servisu – ženy stabilného partnera. V tomto období zobúdzajú svoje druhé Ja, ktoré vždy túžilo po dôvere, porozumení, úcte, úprimnosti... a vlastne po všetkom krásnom, čomu sa hovorí „skutočná láska“. Aké čestné od nich, že? Sami sa 15 rokov kadekomu rozdávali, a keď im ostali len zvyšky povrchných citov, (ču)desná minulosť a obkukané vädnúce telo, tak chcú získať partnera s takými vlastnosťami, ktoré by sami v sebe nenašli ani mikroskopom. Stále chcú nájsť „toho pravého/tú pravú“ a zažiť dokonca aj skutočnú lásku.

Ani len netušia, že návrat späť - k pôvodnému „Ja“, ktoré kedysi odkopli - už nie je možný. Zažili toľko pováh a spoznali toľko sexuálnych praktík, že už nikto pre nich nebude zaujímavý dlhšie, ako nanajvýš na pár rokov. Sami sa zaradili do skupiny ľudí, ktorí budú opúšťať matky svojich detí, alebo vykopávať otcov od rodiny. Zvyk na zmenu partnera/-ky sa u nich zakorenil. Sklon k nevere majú vžitý. Jeden, či jedna – a navždy?! To jednoducho nedokážu... Veď aj bežne majú ľudia problém naučiť sa ovládať svoj sexuálny pud, zladiť ho s čistotou citov, so získavaním dobrej povahy, či s pochopením príťažlivosti podobného. Nič také však nerobili, a ako sa hovorí: - „Starého koňa ťahať nenaučíš.“

Každý z nás sa už narodil s túžbou po láske a skutočne ju má každý „zakódovanú“ v srdci. Rodíme sa do sveta, v ktorom máme prekonať pohodlnosť, stať sa povahovo a charakterovo silnými osobnosťami, byť ľudskými, pochopiť lásku a žiť v láske. Mali by sme milovať život, hoci niekedy aj cez slzy, keď sme nútení pochopiť nepochopiteľné tohto sveta. Môžeme rezignovať, môžeme udusiť svedomie, neustále sa za niečím hnať, môžeme stále slúžiť chtíču tela... - alebo môžeme pochopiť zmysel nášho bytia a zažiť skutočnú lásku.

Môžeme si vybrať čo chceme. Záleží len na tom, čo obsahuje náš mozog, a ktorú časť nášho Ja umlčíme. Tak sa rodí, alebo zomiera skutočná láska.

P.S.: Zbytočne niekto hľadá ideálneho partnera/-ku, pretože ideálnym a „pravým“ môže byť len ten, kto je povahovo podobný. Partneri vôbec nemusia byť dokonalí – ale predsa si budú rozumieť a milovať sa dokonale na svojej úrovni. Chcete vyššiu úroveň? Neexistuje vyššia a nižšia úroveň vnímania lásky! Existujú len  rôzne páry s vyššou a nižšou úrovňou povahy, vedomostí, cítenia, charizmy... Áno, sme veľmi rozdielni..., ale v láske sme prepojení ako vlákna pavučiny: - Ak zvárač miluje svoju ženu celým srdcom, jeho láska nie je menšia, ako bola láska Andreja Sládkoviča k Maríne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?