Ktože to hovädí vzťahy starých otcov a materí?

Autor: Miroslav Farkaš | 22.5.2016 o 22:42 | Karma článku: 7,82 | Prečítané:  1234x

„Museli sa brať..., ženy museli držať hubu..., nesmeli sa rozvádzať..., a aj vtedy bol každý druhý neverný – len sa o tom nepísalo tak, ako dnes.“

Starí sú už mŕtvi, takže brániť sa nemôžu... a tí čo ešte žijú, oslavujú diamantové svadby, alebo im už partner zomrel a ich spomienky sú sprevádzané slzami v očiach. O tom ako skutočne žili, a aké mali medzi sebou vzťahy, nemá súčasná mládež ani potuchy. Všetkých totiž hodila do jedného vreca na základe starého filmu, v ktorom sa bohaté chúďa Anička musela bez lásky vydať za bohatého Vinca, lebo ich rodičia chceli spojiť majetky. Mládež sa dozvedela (nikto nevie odkiaľ), že vtedy ženy museli držať hubu, hoci vo filme „Rysavá jalovica“ bola ukázaná pozícia žien trochu inak – a dosť reálne. Každý vedel kde je vládcom a ženy boli rešpektovanými ženami. Starí otcovia mali hrdosť, mali česť a mali vieru. Toto v sebe nosili aj ich ženy, lebo rodina bola vždy ako sviatosť, ktorú si strážili. V dobrom aj v zlom... – a vtedy to chápali. Prekonávali aj to zlé, hoci žili v nepomerne ťažších finančných a spoločenských podmienkach.

Prečo dnes niektorí zrovnávajú súčasnú úroveň vzťahov s tými, ktoré boli? Len preto, že dnes nedokážu vytvoriť taký vzťah, ako spolu dokázali naši mŕtvi dedovia a staré matere? To preto pľujú na ich pamiatku, na ich vzájomnú úctu a rešpekt, na ich oddanosť rodine a na schopnosť matiek vytvoriť domov a vyčarovať niečo aj z ničoho? Čo sa o ich živote a manželských vzťahoch vie? Bez servítky by sa dalo povedať, že mladší kritici vedia akurát tak veľké ..... .  Pokojne sa môžu nas.rať, ale ako napísal básnik: - "Nehaňte ľud môj." A ani svojich predkov.

Väčšina z nich boli robotníci a roľníci, ktorí mali tvrdé ruky a poznali aj krvavé mozole, ale ich srdcia boli dobré a ľudské. Chlap vedel byť aj tvrdý a žena si vedela povedať „svoje“, ale neutekali od seba. Spájalo ich puto, ktorého význam dnes ľudia ani nepoznajú. Samozrejme že boli aj výnimky – niektorí pili a bili, niektorí s hanbou odišli od rodiny – ale chce to snáď niekto porovnávať s tým, čo sa deje dnes?!

Koľko ľudí sa dnes dokáže vzájomne ctiť aj napriek problémom tak, ako naši predkovia? Koľko ľudí vie niesť zodpovednosť za rodinu a zahodiť aj vlastnú hrdosť v mene zachovania rodiny a vzájomnej úcty? Koľko otcov a žien dnes uteká od rodiny len kvôli sexu? Koľko mužov platí za sex a koľko žien zapredá svoje telo i dušu za vidinu zbohatnutia? Koľko detí žije len s jedným rodičom kvôli ich nezodpovednosti, či sebeckosti, s akou pristupovali ku vzťahu? Koľko ľudí dokáže vytrvať, riešiť problémy, zmieriť sa s málom, chápať partnera...? Tak koľko?! Koľkí majú v sebe hrdosť, oddanosť, vytrvalosť a vieru našich starých predkov?

Niektorí si myslia, že emancipácia im zabezpečí porozumenie a rovnosť, ktorú vtedy ženy údajne nemali, a že sloboda všetkým priniesla šťastie. Lenže... Ľudia dneška potrebujú sexuológov, lebo mnohí po častých skúsenostiach už ani nevedia čo by od rozkoše chceli..., pre manželov sú tu stovky poradní a psychológov, ale manželstvá sa aj tak rozpadajú..., k dispozícii je internet, kopa dobrej literatúry, telefóny – ale ľuďom to prinieslo viac samoty, ako zblíženia. Už  sa nechodí na rebriniakoch a chlieb sa nedorába ručne v pote tváre – na všetko máme techniku. No aj tak namiesto lepšieho a šťastnejšieho života ľudia dospeli akurát k syntetickej strave a rovnako aj k syntetickému vnímaniu lásky. A rovnosť vo vzťahu? - priniesla len viac chaosu, pretože rovnosti nerozumie skoro nikto. Či skôr - vôbec nikto.

Mnohí ľudia dnes len predstierajú že milujú, predstierajú že sú šťastní a slobodní, predstierajú že majú radosť z maličkostí... a predstierajú aj lásku, lebo aj to je pre nich len cesta k sexu. Takí ľudia chcú hodnotiť staré manželstvá?

Majú snáď dnes ľudia lepšie vzťahy, lepšie povahy a silnejšie charaktery, ako tí, o ktorých hovoria že žili neslobodne, bez lásky a bez radosti? Sloboda priniesla všeličo..., ale priniesla určite aj menej lásky, menej pochopenia a menej ľudského citu. Ak to budú chcieť ľudia zmeniť, tak to určite nezmenia potupovaním vzťahov našich predkov. Najprv by museli dosiahnuť ich úroveň a dokonca ju zlepšiť. Na to by ale potrebovali viac, ako len čas. Hlavne viac skutočnej – nesyntetickej – lásky. ...A aj rozumu a sebareflexie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?