Tejto problematike sa však venuje dostatok pozornosti naozaj len zdanlivo – ľudovo povedané – len tak „na oko“, aby sa nepovedalo. Štát nemá záujem o kvalitu spolužitia muža a ženy v rodine, ani o vytvorenie podmienok na ich rodičovstvo, ale len o ich produkt – čiže dieťa. Čo je to za vlády, keď aj deťom venujú pozornosť len v tom smere, aby z nich odchovali náhradu dostatočného počtu pracovných síl, ktorá má udržať ekonomiku a neustále sa prepadávajúci sociálny systém štátov?
Takmer nikto nerobí reálne opatrenia, ktoré by súčasnej a novej populácii zabezpečovali plnohodnotný a dôstojný život. Situácia je o to vážnejšia, že viac pozornosti sa celosvetovo venuje hegemónii udržania moci zbrojením a záchrane peňazí majiteľov bánk, ako dôstojnému životu rodín – ľudí – detí. Vôbec nezáleží, či má na tom väčší podiel svetová politika všemožných lží, neuvážená „ekonomika rastu chudoby“, alebo podpora neviazanej sexuálnej pudovosti človeka „„nenápadne““ podporovaná nezáujmom vlády o systematickú všestrannú výchovu mládeže. Nezmenilo by to nič na fakte, že všetko toto smeruje iba k destabilizácii spoločnosti (aj na celosvetovej úrovni), k devastácii morálnych hodnôt, k otupovaniu ľudského cítenia človeka a k vytrácaniu záujmu o založenie tradičnej rodiny. Žijeme v štáte, kde ľuďom chýbajú nielen skutočné sociálne istoty, ale aj pokojný život v stabilných a harmonických rodinách.
Nebude dlho trvať a aj o našej mládeži sa bude písať ako o "stratenej generácii", ktorú nemal kto viesť správnym smerom, vychovať a podporiť pri zakladaní rodín. Proklamovaný záujem štátu končí rečami o potrebe rastu populácie, ktorú chce zrejme zabezpečiť len podporou sexuálnej aktivity. Štát to nestojí žiadne peniaze, pretože o bezbrehú amorálnu podporu sexuálnych pudov človeka sa starajú komerčné masmédiá - samozrejme za tichého súhlasu štátu. Všetci naši politici, vrátane kresťanských politikov a aj samotné ministerstvo školstva, majú plné ústa záujmu o morálnu/etickú výchovu mládeže a o ich duševný rast - ale školy nemajú v programe systematickú výchovu o vzťahoch a v televízii pokojne vysielajú demoralizujúce programy.
Kam to nasmeruje našu mládež? Systematický vplyv amorálnosti a absencia všestrannej výchovy nepovedie k vytváraniu klasických rodín, ale skôr ku vzťahom s.r.o., ktoré zrejme budú slúžiť ako producenti prírastkov novej populácie. Žeby toto zachránilo skapínajúci sociálny systém? Ťažko..., ale možno niektorí politici po voľbách zmenia myslenie. Alebo sa vymenia? Ktovie... Myslenie a prístup by mali zmeniť skôr ľudia a zbaviť sa benevolencie k politike nezáujmu o všetkých ľudí.
